God Save the Lanovka!

Autor: Michal Dragan | 4.5.2017 o 16:13 | Karma článku: 10,52 | Prečítané:  7666x

Budem úprimný, posledné týždne ukazujú, že plánovaná bratislavská lanovka bude prínosom. Minimálne pre Bratislavčanov, ktorí preferujú presun hromadnou dopravou pred autom.

Som nemotorista. Kým môžem, volím tenisky, bicykel alebo hromadnú dopravu. Bolo by asi milé napísať, že to robím z lásky k životnému prostrediu, ale skutočný dôvod je veľmi jednoduchý – auto som už pred rokmi vyhodnotil ako drahý a neefektívny spôsob dopravy. Platí to najmä v prípade, ak sa v ňom človek prepravuje sám a len v rámci Bratislavy.

O to viac vítam akýkoľvek nápad, ktorý by mohol pomôcť efektívnejšej hromadnej doprave v Bratislave. Bohužiaľ, posledné roky žiadne zmeny neprichádzajú a MHD postupne nahrádzam taxíkmi cez Liftago alebo Uberom. Nedostatok pruhov pre autobusy núti aj tie trčať v kolónach a počas špičky je pohodlnejšie sedieť v aute ako stáť v natlačenom autobuse. Diskusia o dopravnom systéme sa ale v meste rozhýbala po tom, ako sa objavil projekt mestskej lanovky .

Súkromní investori

Ako prvý priniesol návrh HB Reavis, ktorý stavia novú stanicu Nivy a tú chce prepojiť lanovkou so záchytným parkoviskom v Petržalke. Pár dní po tomto oznámení sa ozvalo aj J&T, ktoré pripravuje rozšírenie Eurovey, že finančne podporí električku po trase Šafárikovo námestie – Pribinova – Košická – Ružinov. Obaja investori sú aktívni aj na petržalskom brehu Dunaja, v oblasti Nového Lida, kde by malo po dokončení žiť a pracovať približne 30-tisíc ľudí.

Obe spomínané riešenia tak majú potenciál pomôcť týmto ľuďom, aby autá nechali doma, neuviazli v zápchach a šetrili čas. Tak, ako  je tomu vo veľkých svetových metropolách. Mosty sú plné už dnes a ich rozširovanie by prinieslo len ďalšie kolóny. Je logické, že investori v oboch návrhoch počítajú aj s tým, že podporia svoje projekty. Obzvlášť, ak mesto nemá žiadny strategický a dlhodobý plán, ako riešiť dopravu v Bratislave.

HB Reavis stavia na to, že väčšinu pozemkov na výstavbu lanovky už má, realizáciu zabezpečí, zvyšok je na meste a župe. V prípade električky by celý proces ostal na meste a je otázne, kedy by sa celú trať podarilo dokončiť. Otázkou je aj výstavba električky, hovorí sa o tratiach, ale nie vagónoch. 

Aj keď sa tieto riešenia môžu zdať na prvý pohľad konkurenčné, podľa mňa takými nie sú a ideálne by bolo, ak by sa realizovali obe. Električka ako súčasť nosného systému dopravy a lanovka ako fancy doplnok, ktorý cestujúcim prinesie možnosť voľby a možno zvýši atraktívnosť Bratislavy. Hlavne, ak budú obe zapojené do integrovaného systému dopravy, a teda by sa v rámci nich dalo jazdiť na „električenku“. 

 

ZSSK a ŽSR

Ako posledné prišli so svojím návrhom ZSSK a ŽSR, ktoré otestovali 50 kilometrov železničných tratí v hlavnom meste a v spolupráci s ministerstvom dopravy analyzujú rôzne možnosti prepojenia. Väčšina úsekov je vo vyhovujúcom stave a dajú sa používať. V hre je prepojenie Senca s Petržalkou s možnosťou novej stanice pri Bosákovej ulici alebo Ekonomickej univerzite a tiež zvýšenie využitia stanice Bratislava-Nové Mesto. V ideálnom stave by tak cestujúci z Trnavy a Senca nemuseli ísť na Hlavnú stanicu, ale mohli by vystúpiť v Petržalke. V opačnom smere by tak mohli obyvatelia Petržalky využiť vlak pri ceste z Petržalky do Nového Mesta – vlakom by táto cesta bola cca o polovicu rýchlejšia ako autobusom.

Aj v tomto prípade však vidno, že neexistuje dlhodobý plán. ZSSK by rada jazdila do Petržalky už budúci rok. Ale vedľa trate chýbajú zástavky, ktoré by musel postaviť magistrát alebo ŽSR, problémom prípadne môže byť aj ich väčšia vzdialenosť, ktorá by ľudí odrádzala od tohto spôsobu cestovania. 

Železnice (ŽSR) aktuálne riešia komplexnú štúdiu o železničnom uzle Bratislava. Hotová by mala byť koncom roka a mala by priniesť odpovede na to, ktoré z terminálov integrovanej osobnej prepravy majú zmysel a treba ich rozvíjať a budovať.

Hra o čas

Dopravný plán mesta je spísaný len do roku 2021 a je otázne, či je možné v blízkej dobe očakávať strategický plán, ktorý bude dlhodobý a záväzný. Investori tak zatiaľ prezentujú svoje riešenia, zatiaľ čo mesto prichádza s odpoveďami, že ich nebude komentovať, nakoľko ide len o ideové zámery.

Nejde však len o problém samotnej Bratislavy, ale celého regiónu. Denne tu totiž dochádzajú ľudia za prácou a celkový počet ľudí v Bratislave je tak výrazne vyšší, ako uvádzajú oficiálne čísla zo sčítania obyvateľstva. Netreba zabúdať ani na fakt, že po dokončení všetkých stavebných projektov toto číslo ešte stúpne a tlak na dopravu bude ešte väčší.

Napriek rôznym návrhom však zatiaľ neprebehla odborná diskusia čo zmysel má a čo nie. Jedinou aktivitou bola konferencia k lanovke, ktorú zorganizoval Bratislavský samosprávny kraj (BSK). Je jasné, že Bratislava potrebuje aj lanovku, aj električku, aj vlaky a výrborným nápadom je aj bike-sharing.

Nápadov je dosť, teraz by to chcelo odborníkov na magistráte, ktorí po diskusii s investormi a verejnosťou jasne odpovedia na otázky – čo, kedy, ako a za koľko sa bude realizovať a pod koho vedením. Pretože kvalitnú dopravu možno prirovnať k peniazom – ich hodnotu zistíte, až keď chýbajú.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Šitie bez umŕtvenia či facka. Pôrody sprevádza aj násilie, tvrdia aktivistky

Prednostovia pôrodnickych kliník násilie na rodičkách odmietajú.


Už ste čítali?