Do tohto momentu je všetko v poriadku, ak si však pozriete pozornejšie materiály, ktoré Slovensko odoslalo, tak sa nevyhnete pocitu, že štát robí firme J&T Real Estate (ďalej len J&T RE) veľkorysú reklamu zadarmo.
Prezentácia štátu alebo súkromnej firmy J&T Real Estate?
Agentúre je ako sídlo ponúkané hlavne administratívne centrum Westend Plazza, ktoré stavia J&T RE. V prezentácii je táto budova hneď na prvom slajde, ešte pred samotným predstavením Bratislavy a aj pred príhovorom predsedu vlády SR Róberta Fica a ministra zdravotníctva Tomáša Druckera. Alternatívny priestor projekt Twin City Tower od HB Reavis sa objavuje až na 17. slajde.
Zaujímavejšia časť prichádza s videom, ktoré obsahuje vizuály J&T RE. Tie boli firmou predstavené o niekoľko dní neskôr (video na stránke Európskej rady bolo zverejnené 2. augusta, predstavenie vizuálov firmy bolo 3. augusta) a s nimi rovno oznámili, že budú od vlády požadovať štatút významnej investície. Vo videu sa navyše spomína len Westend Plazza, čo ešte umocňuje pocit, že v prezentácii bolo Twin City Tower pridané na poslednú chvíľu, aby to nebolo tak veľmi okaté. K vyvráteniu tohto dojmu neprispieva ani fakt, že ministerstvo sa najskôr nevyjadrilo, či má s developermi nejakú dohodu a ani to, koľko stála samotná prezentácia s videom a koľko plánujú minúť na lobbing.
Viac slnka priniesli do prípadu až aktuality.sk v článku, z ktorého je jasné, že ministerstvo a J&T RE na návrhu spolupracovali a že budova Westend Plazza sa môže stať novým sídlom liekovej agentúry. Vynárajú sa teda otázky, na čo potom do návrhu dávali aj Twin City Tower a či v Bratislave nebudú iné vhodnejšie priestory než tie od J&T RE.
Štatút významnej investície
Načasovanie požiadania o štatút významnej investície nemohlo byť lepšie. Len pár dní po odoslaní žiadosti J&T RE predstavilo svoj cieľ vybudovať nové centrum Bratislavy a na oplátku chce od vlády získať štatút významnej investície. Ide tak už o druhú žiadosť, ktorú predložili slovenskí developeri. Prvá prišla od skupiny HB Reavis, ktorá o štatút požiadala začiatkom marca tohto roku. Zatiaľ nie sú medializované informácie, či súhlas dostali, alebo nie, a to aj napriek tomu, že na vyjadrenie má Úrad vlády 60 dní. Bude zaujímavé sledovať, či sa so súhlasom čakalo na J&T RE a ich žiadosť. Alebo si počkáme až na vyhodnotenie ponúk na sídlo liekovej agentúry.
Rovnaké argumenty
Už po oznámení HB Reavis totiž niektorí mestskí poslanci, ale aj médiá, spustili protikampaň, ktorá upozorňovala na to, že investor chce obísť poplatok za rozvoj a mesto z projektu nebude nič mať. Dnes developer J&T RE používa rovnaké argumenty, aké v marci prezentovala aj skupina HB Reavis: štatút významnej investície zrýchli investorovi administratívne procesy, investor sa o štatút uchádza bez nároku na finančné stimuly či daňové úľavy a že výška investície do infraštruktúry ďaleko prevýši poplatok za rozvoj, ktorý by eventuálne nemusel zaplatiť. V marci spochybňované argumenty sú dnes, zdá sa v poriadku.
Rovnaké záujmy investorov
Obaja investori sú aktívni na oboch stranách Dunaja (na jednej so spoločným projektom, na druhej si konkurujú), a preto sa nie je čomu čudovať, že ich riešenia sú predovšetkým o prepojení týchto oblastí a uľahčení dopravy medzi nimi. Rozdiel je len v samotnom riešení. HB Reavis chce cez Dunaj lanovku, J&T RE most pre peších a nové električkové trate. Nehrá J&T RE len vojnu o ego namiesto toho, aby sa reálne hľadalo optimálne riešenie? Ak HB požiadalo o status, tak musíme aj my?
Mesto
Napriek tomu, že Bratislava má schválený Územný generel dopravy, tak žiadny proaktívny prístup nevidno a mesto len reaguje na návrhy investorov. A pritom by malo byť práve mesto tým subjektom, ktorý bude plánovať a investori následne realizovať navrhované riešenia. Namiesto toho tu máme investorov, ktorí si pochopiteľne riešia dopravu hlavne pri svojich projektoch a neriešia problém všetkých obyvateľov a návštevníkov Bratislavy. A tu by malo zasiahnuť mesto – nosný systém riešiť vo vlastnej réžii na základe predpokladaného rozvoja mesta a investori nech si riešia doplnkové formy dopravy a je jedno, či pôjde o lanovku, alebo most pre peších.
Sú vôbec jasne vyčíslené náklady mesta, ktoré sa objavia s uvedenými riešeniami? Kto bude nakupovať električky? Za koľko? A hlavne od koho?